Ak sa dobre pamätám, sučku bígla True Line´s Estthemed Rothbury som získal z vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky prostredníctvom manželov Lengyelových, ktorých dcéra tam bola lekárkou. Ona mi dopomohla ku tejto bicolórnej sučke z aspoň vtedy z najlepšej chovateľskej stanice v Nemecku. Bolo to celé dosť komplikované, trvalo vyše dva roky, kým sa to podarilo. Dnes sú z toho iba úsmevné spomienky. Písal sa totiž rok 1983. U nás (vtedajšom Československu) sa aspoň podľa mojich informácií žiaden bígl nechoval a preto som sa rozhodol pre dovoz zo zahraničia.
Šteniatko bígla je určite rozkošné. Všetci sme sa z neho veľmi tešili a ja som si už predom začal robiť plány, ako budem šteniatko cvičiť, aby som dokázal, že bígl je plnohodnotný durič aj v našich podmienkach, nielen na Britských ostrovoch. Samozrejme, začal som s ňou chodiť aj na výstavy. Bola však aspoň zo začiatku sama a preto bolo veľmi jednoduché vyhrávať a získavať tituly. Mala však na viac, čo dokázala neskôr aj na výstavách v zahraničí – Rakúsko a Maďarsko.
Mňa však zaujímala v prvom rade práca a to, ako sa dá využiť bígl v poľovnej praxi. No a myslím, že čo sa týka pracovných vlastností, je to v prvom rade výborný stopár. Má vynikajúci čuch a je potešením sledovať ho pri práci na stope. Ale horšie je to s odvahou, ktorá akosi zaostáva za prácou iných duričov. Výborná je aj hlasitosť, aj keď u mnohých len pri živej zveri. No a čo sa týka našej Viky (True Line´s Estthemed Rothbury), ako sme ju doma volali, bez problémov zvíťazila na Farbiarskych skúškach malých plemien a Farbiarskych skúškach duričov, no pre slabú odvahu skúšky duričov neabsolvovala, aj keď na poľovačkách na čiernu zver nikdy nechýbala.
Začiatky klubu boli spojené s rozpadom Československej socialistickej republiky, kedy sa československé kluby začali deliť na slovenské a české. Klub chovateľov duričov bol klub s celoštátnou pôsobnosťou, a ten sa po rozdelení štátu začal atomizovať (štiepiť). Prvým predsedom Klubu chovateľov bíglov Slovenska bol Ing. Vladimír Poliak z Liptovského Mikuláša, potom Ing. Andrea Chládeková. Ja som klub viedol v rokoch 2001 až 2006. Po mne prevzala klub Marcela Piszczatowska zo Zlatých Moraviec. Potom sa pozície predsedu klubu zhostil Martin Cachovan a následne Milan Potrok. Ja som pôsobil aj ako poradca chovu. Síce už nie som aktívny člen, dianie okolo klubu stále sledujem. No som čestným členom. Ako rozhodca si všímam bígle aj na výstavách psov.
Klub, aspoň zo začiatku, mal za cieľ rozvoj chovu a vykonával školenia a organizoval skúšky poľovnej upotrebiteľnosti. Tiež organizoval Klubové výstavy a akcie predvádzania vo výstavných kruhoch a výcvikové dni.
Mám, aj keď len pár fotografiách Viky (True Line´s Estthemed Rothbury) a jej 2 vrhy a fotografiu z Medzinárodnej výstavy psov v Brne, kde jej dcéra Pritty Atak dostala tituly V1, CAC, CACIB.
Ako sa Vám podarilo dostať sučku z Nemeckej spolkovej republiky do Československa?
No bolo to dosť problematické, ale ako som písal, v Nemeckej spolkovej republike bola vydatá dcéra, lekárka bratislavských manželov, ktorí mali sučku hrubosrstého jazvečíka a jedného kríženca, a ktorí boli mojimi pacientami dlhé roky. Samozrejme, že sme boli už osobnými priateľmi a bavili sme sa o psoch po všetkých stránkach. A prišla reč aj na plemeno, ktoré som chcel, na bígla, ktorého nebolo možné zohnať v Československej socialistickej republike. Vedel som už vtedy o chovateľskej stanici True Line´s a tak som ich požiadal o spoluprácu. Trvalo to viac ako 2 roky, kým si ich dcéra akože pre seba kúpila šteniatko bígla a ešte v ten deň putovalo do Československa. Tak by som to napísal v skratke.
Rozhovor s pánom MVDr. Stanislavom Bučkom vznikol dňa 4.11.2020. Fotografie boli prevzaté v jeho Veterinárnej ambulancii na ulici Karpatská 13, Bratislava. Stali sa súčasťou archívu Klubu chovateľov bíglov Slovenska.
MVDr. Stanislav Bučko dňa 14.12.2022 vo veku 70 rokov odišiel do kynologického neba.
Bol jedným z prvých chovateľov bíglov na Slovensku. V roku 1994 bol jedným zo zakladajúcich členov Klubu chovateľov bíglov Slovenska. Dlhé roky pôsobil v klube ako poradca chovu, neskôr aj ako predseda klubu. Aj po skončení s chovom bíglov bol čestným členom klubu a zaujímal sa o činnosť klubu z ústrania.
MVDr. Stanislav Bučko sa venoval chovu welsh teriérov, pointrov a jazvečíkov. Bol medzinárodným rozhodcom pre posudzovanie exteriéru plemena bígl a 3., 4. a 7. skupiny FCI. Bol rozhodca pre viaceré druhy skúšok pre poľovné upotrebenie psov.
Okrem toho, že bol vynikajúci kynológ, bol aj vynikajúci veterinárny lekár, úprimný a inšpiratívny človek.
MVDr. Stanislav Bučko patrí Vám veľká vďaka za všetko, čo ste pre kynológiu na Slovensku urobili.
Česť Vašej pamiatke!
